Roletové požiarne uzávery

Uplatňovanie zásad požiarnej bezpečnosti stavieb pri ich projektovaní aj realizácii prináša rad problémov najmä v súvislosti s delením objektov do požiarnych úsekov.

Na rozdiel od požiadaviek projektantov a užívateľov stavieb na veľké, ničím nedelené priestory, vyžadujú platné projektové normy dôsledné oddeľovanie priestorov slúžiace najmä bezpečnému úniku a uzatvoreniu priestorov so zvýšeným rizikom vzniku požiaru.

V praxi to znamená uzatváranie podlažia okolo schodísk, uzatváranie otvorov v stropných konštrukciách, predeľovaniu veľkých priestorov v kultúrnych, vzdelávacích, športových, dopravných, bytových a administratívnych objektoch, v nákupných centrách a ďalej potom tiež v podzemných garážach, priemyselných objektoch, halách a pod.

Na jednej strane sú samozrejme požiadavky užívateľov na veľké plochy pochopiteľné, na strane druhej, ich rešpektovaním by tu vznikalo obrovské riziko rýchleho šírenia požiaru, ktoré môže znamenať nielen veľké škody materiálne, ale aj podstatné zvýšenie nebezpečenstvo pri úniku osôb. Nájdenie prijateľného kompromisu, tj. skĺbenie požiadaviek požiarnej bezpečnosti aj požiadaviek prevádzkových, je možné riešiť inštalovaním roletových požiarnych uzáverov, ktoré svojou rozmerovou variabilitou umožňujú ako oddelenie únikových ciest, tak i predelenie priestoru, ktorým sa môže požiar šíriť.

Požiarne roletové uzávery sa podľa parametrov požiarnej odolnosti delia na:

• brániace šíreniu tepla - označenie EI
• obmedzujúce šíreniu tepla - označenie EW

Z hľadiska použitých materiálov sa triedi na uzávery druhu:

• DP1
• DP2
• DP3

Z hľadiska požiarnej odolnosti je možné pomocou požiarnych roletových uzáverov dosiahnuť požiarnej odolnosti 15, 30, 45, 60, 90, 120 a 180 minút.

Požiarne roletové uzávery možno klasifikovať podľa STN EN 13501-2 na základe vykonaných skúšok v súlade s STN EN 1634-1 (Skúšanie požiarnej odolnosti dverových a uzáverových zostáv - Časť 1: Požiarne dvere a uzávery otvorov), STN EN 1363-1 (Skúšanie požiarnej odolnosti - Časť 1: Základné požiadavky) a STN EN 1363-2 (Skúšanie požiarnej odolnosti - Časť 2: Alternatívne a doplnkové postupy).

Uzávery sú skúšané v stenovej skúšobnej peci, celý priebeh skúšky je presne zaznamenaný v protokole o skúške požiarnej odolnosti - po minútach sú presne zapísané zmeny a prebiehajúce procesy.

Sledované sú kritériá dosiahnutia medzných stavov celistvosti (trvalé plamenné horenie a priechodnosť mierky škár), radiácia (zaznamenáva sa, kedy nameraná intenzita tepelného toku prekročila hodnotu 5, 10, 15, 20 a 25 kW/m²) a izolácie (zaznamenávajú sa teploty namerané termoelektrickými článkami na neohrievanom povrchu skúšobnej vzorky - prekročenie medzných hodnôt).

Keďže je u roletových požiarnych uzáverov často požadované zväčšenie ich rozmerov, je súčasne vypracovaný autorizovanou osobou aj posudok pre rozšírenú aplikáciu výsledkov skúšok s uvedením maximálnych prípustných rozmerov.

Ako vyplýva z radu doteraz vykonaných skúšok a skúseností z nich, ukazuje sa ako najdôležitejšie požiadavka presného osadenia (zabudovanie) výrobku do stavebnej konštrukcie a nevyhnutnosť dodržiavania technologického postupu montáže stanoveného výrobcom. V opačnom prípade nemusí byť certifikovaných výsledkov dosiahnuté, a preto tiež musí tieto uzávery osadzovať výhradne oprávnená a dôkladne preškolená firma.